Na Slovensku dlho pretrvávala tradícia obetavého materstva s dlhým dojčením. Situácia sa zmenila v pôsobením viacerých sociokultúrnych faktorov na rodiny, ženy, ale aj niektorých faktorov z oblasti zdravotníctva. Od roku 1952 sa sústredili všetky pôrody do nemocníc. Riadený program zabezpečil kvalifikovanú odbornú starostlivosť o rodičky. Vďaka tomu došlo k výraznému poklesu úmrtnosti novorodencov, nie však k zlepšeniu kvality života matky a dieťaťa.

Celoštátne nariadené postupy starostlivosti vychádzali z nesprávnych princípov prísnej hygieny a oddelili bezprostredne novorodené dieťa od matky na dva samostatné úseky. Už od prvých týždňov bola tiež väčšina dojčiat na umelej výžive. Výrazný pokles dojčenia už pri pôrode bolo príčinou, že v 3. mesiaci dojčilo svoje dieťa len okolo 18 % matiek.

Z výsledkov situačnej analýzy stavu detí na Slovensku vyplynulo významné zvýšenie výskytu tzv. „civilizačných“ chorôb (alergií, obezity, hypertenzie, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení) už u detí a zníženie frekvencie a dĺžky dojčenia. Situácia na Slovensku bola obdobná vývoju na celom svete – dôsledkom zníženie dojčenia bolo zvýšenie úmrtnosti dojčiat najmä v rozvojových krajinách a chorobnosti vo vyspelých krajinách. Podľa odborníkov WHO/UNICEF je táto prax výživy dojčiat – predčasné odstavenie a umelá výživa – jedným z najväčších globálnych problémov, závažnou prekážkou sociálneho a ekonomického pokroku. Závažná situácia s výživou dojčiat bola podnetom k tomu, aby odborníci WHO/UNICEF vypracovali globálnu iniciatívu Baby Friendly Hospital (Nemocnice priateľská k deťom) na podporu a presadzovanie dojčenia. Na základe analýzy situácie stavu detí na Slovensku zaradil túto iniciatívu medzi svoje hlavné úlohy v roku 1993 aj Slovenský výbor pre UNICEF.

BFHI vychádza z poznatkov, že dojčenie poskytuje dieťaťu v prvých mesiacoch nielen najlepšiu výživu, ale je jedinečnou biologickou a emocionálnou bázou pre ďalší vývoj dieťaťa. Hlavným nástrojom presadzovania zásad BFHI je výchova a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v potrebných zručnostiach pomoci matkám, ale aj empatii, ktorá je základnou podmienkou pomoci.

V porovnaní s minulosťou sa súčasná situácia výživy dojčiat podstatne zmenila k lepšiemu: „Kultúra dojčenskej fľaše“ sa zmenila na „Kultúru dojčenia“. Vzdelané ženy sú rozhodnuté úspešne dojčiť a snažia sa využiť pre to všetky možnosti. Ak sa im nepodarí (z hormonálnych, alebo iných závažných príčin) rozvinúť laktáciu, snažia sa zvýšenou starostlivosťou zabezpečiť vytvorenie bezpečnej citovej väzby.

O významnej zmene postoja žien k dojčeniu svedčí aj záujem mnohých matiek vyškoliť sa a pôsobiť v oblasti poradenstva pri dojčení. Väčšinou ide o poradenstvo na báze dobrovoľnosti (matka – matke), ale vzrastá aj záujem mladých žien o kvalifikované poradenstvo a pomoc matkám pri rozvoji laktácie a riešenia problémov s dojčením. Ich špecializované vzdelávanie zabezpečuje občianske združenie Mamila. Po troch kurzoch a úspešnej záverečnej skúške môžu záujemkyne získať certifikát laktačnej konzultantky (viac na www.mamila.sk).

Zdroj: Slovenský výbor pre UNICEF, www.unicef.sk