Portál pre mamičky a ich detičky
- Ukulele

Viva bloguje: O pohybe alebo ako som pretancovala svoje tehotenstvo

subpage-img

Keďže som sa nenarodila ako ovocný strom, ale ako ľudská bytosť, tak na zachovanie svojho rodu, okrem existovania, potrebujem myslenie a fyzický pohyb. Nežijem síce žiadnym  extrémne aktívnym štýlom ako Bob a Bobek, ale mám svoj vlastný pohodový štýl, ktorý mi úplne postačuje a vyhovuje, čo u mňa v preklade znamená, hýb sa vždy, keď chceš alebo potrebuješ. V čase tehotenstva som sa, samozrejme, neváhala hýbať každý deň v rámci svojich možností.

Každý, kto ma pozná, dobre vie, že nedokážem obsedieť na jednom mieste, najmä, keď je reč o hudbe. Som neposedná ako pukanec v mikrovlnke. Dokážem pretancovať dlhé hodiny, počas ktorých ma vždy niekto vyruší odveci otázkou, či nemám so sebou koleso.

Tancujem vždy a všade a tejto mojej vášni som sa nemohla vzdať ani počas môjho tehotenstva. Tancovala som celé obdobie tehotenstva, samozrejme, nie v takej intenzite, ako som bola zvyknutá, ale tak, aby som sa cítila ja aj môj malý DJ pohodlne. Od začiatku tehotenstva som sa naladila na pomalšie tempo, aby aj môj malý tanečník za mnou stíhal a bol vopred pripravený na to, že bude vedieť skôr tancovať ako chodiť. Uprednostňovala som príjemné kolísavé pohyby do strán v rytme latina, R'n'B a reggae. Ku koncu tehotenstva, keď už som sa začala ponášať na diskoguľu, ma oslovili brušné tance.

Nakoľko nemám auto, ani motorku, moje nohy berú najväčšiu zodpovednosť za presun môjho tela z bodu A do bodu B. Sú dlhodobo vytrénované na dlhé prechádzky a na bicyklovanie. Oddych som im nedopriala ani počas tehotenstva. Chôdzu na dlhé trate milujem a niekedy som si pripadala ako Forest Gump, keď som sa prešla 20-krát okolo všetkých regálov v supermarkete, kým som konečne našla to, čo si môj malý labužník zažiadal.

Pravidelne som v tehotenstve jazdila na mojom žltom bicykli do práce a späť až kým mi moje ferrari neukradli. Bicykel bol pre mňa nenahraditeľný pomocník v čase tehotenstva, nielen kvôli presunu do práce, ale aj kvôli nákupom. Potom som prešla na kolobežku. Avšak už na začiatku kolobežkovania som zistila, že ani mne, ani malému princovi tento spôsob prepravy nevyhovuje. Nielenže som fučala akoby ma odpojili od kyslíka a nohy ma začali trestať vyčerpaním, ale môj malý navigátor v brušku sa pre rozmery a nepohodlie nevedel sústrediť na udržanie správneho smeru a rovnováhy. Našťastie, sme obaja túto adrenalínovú trasu absolvovali bez nehody, ale pre istotu zdravia a pohodlia nás oboch som radšej zvolila cestovanie verejnou dopravou. Tak som bola donútená k rannému behu na vlak, pretože som už v tom čase končila 7. mesiac a bola som nehorázne nemotorná a pomalá. Od toho času vyzerala príprava do práce každé ráno  u mňa ako požiarnicky poplach v spomalenom zábere.

V rámci zdravého pohybu som chcela využiť možnosť si zaplávať pri brehu Dunaja. Hanblivo som vošla do rieky na dotyk príjemne teplej a na prvý dojem čistej, ale jediné, na čo som sa s mojím potápačom v brušku zmohla, bolo pochodovanie vo vode pokiaľ som dočiahla na dno. Schválne som odmietla ísť si zaplávať do plavárne, či do kúpaliska z obavy chytenia infekcie, a preto som uprednostnila prírodu. Tá ma však infekcie neušetrila a na 2 týždne bol wonderland pre môjho partnera mimo prevádzky. Na 2 hodiny som sa raz ocitla s tehotenským bruškom vo fitku. Za celý život môžem na prstoch zrátať koľkokrát som navštívila túto novodobú modlu, čoraz viac mladých ľudí, a to ani raz nebola iniciatíva z mojej strany.

Vždy som bola len akousi kulisou pre moje namotivované kamarátky začínajúce zmenu svojho zovňajška. Bolo už v tej dobe na mne zreteľne vidieť, že som do fitka neprišla zhodiť zo seba žiadnu zabudnutú vianočnú hostinu, ale že pod hrudnou kosťou nosím legálneho prisťahovalca do môjho srdca, ale aj napriek tomu ma zamestnankyňa nechcela vpustiť dnu ako sprievodkyňu svojho partnera bez lístka. Musela som si zaplatiť vstup, tak či tak. A tak som sa išla trošku pozabávať na tých ťažkých strojoch, keďže som nemala najmenšieho tušenia ako ich skrotím.

Vyzerala som ako dieťa na ihrisku. Celá vytešená z toho, že som našla svoj spôsob ako sa môžem s niektorými zariadeniami pohrať, som sa usmievala na upachtených cvičiacich naokolo. Bola som tam jediná tehotná a jediná vysmiata. Neviem si samu seba predstaviť, že by som sa nadrapovala s činkami alebo dvíhala závažia na strojoch ani bez tehotenského bruška, nie to ešte s ním. Aj keď s fitkom nebudem nikdy kamarátka, prinieslo mi so sebou úžitok v podobe fitlopty, ktorú som si potom vypožičala od sestry a využívam ju dodnes. Táto úžasná lopta bola mojou náhradou pohybu najmä v čase, keď sa už moje telo ledva vykotúľalo z postele a myslela som si, že do pôrodnice sa dostanem jedine za pomoci žeriava. Paradoxne, som sa začala najviac hýbať v termíne môjho pôrodu, pretože som už z každej časti môjho tela počula tú istú otázku:

 

,, Už to bude?''

 

Každopádne som svoje pohybové aktivity počas tehotenstva prispôsobila svojim schopnostiam a zručnostiam, aké som už nadobudla pred tehotenstvom tak, aby sa môj malý spolubývajúci cítil vždy u mňa príjemne. Dôležité pre mňa bolo hlavne to, aby som si aktívnym pohybom pomohla uľahčiť tehotenstvo, čo sa u mňa aj potvrdilo.

 

Viva

Foto: Ilustračné - pixabay

 

Zlý text
Dobrý text

Ďalšie články na ukulele.sk

Známe rozprávky s ponaučením

Techniky, ako sa upokojiť

Recepty s arašidovým maslom. Skúste, čo dokážete s touto dobrotou!

Pomôžte Vašim deťom v učení. Naučte ich lepšie si pamätať učivo

Tipy na darčeky ku Dňu Otcov