Riziko infekcií pri kúpaní

reklama:

Pri kúpaní vo voľnej prírode, ale aj na kúpaliskách sa deti a dospelí dostávajú do kontaktu s množstvom mikroorganizmov, ktoré môžu ohroziť ich zdravie. Ide o všetky druhy mikróbov od vírusov a baktérií cez prvoky, huby a plesne, až po črevné parazity.

Z epidemiologického hľadiska sú najzávažnejšie mikroorganizmy spôsobujúce črevné nákazy, predovšetkým pôvodcovia, dyzentérie, bakteriálnych a vírusových gastroenteritíd, vírusovej hepatitídy typu A, ale aj brušného týfusu, paratýfusu a leptospiróz.

Mikroorganizmy sa dostávajú do vody výlučkami z organizmu ľudí a zvierat. Nie sú to len chorí alebo nosiči. Treba si uvedomiť, že každý zdravý človek je osídlený najrôznejšími aj patogénnymi mikroorganizmami, ktoré sa pri zanedbaní zásad hygieny spláchnu do vody z povrchu tela, telesných otvorov, prípadne sa do nej dostanú rôznymi telesnými výlučkami. Zo zvierat sú v tejto súvislosti nebezpečné najmä výlučky hlodavcov a vtákov. Na kúpaliskách môže byť voda nebezpečná, keď sa nedodržiavajú zásady hygieny prevádzky, prekračuje sa ich kapacita, keď sa voda nedostatočne vymieňa a chlóruje. Svoj podiel na zhoršenej kvalite vody majú aj samotní návštevníci, ktorí nedodržiavajú nariadenia prevádzkovateľov kúpalísk, nepoužívajú WC a sprchy pred vstupom do bazénov, príp. navštevujú kúpaliská, aj keď vedia, že trpia prenosným ochorením.

V jazerách a vodných nádržiach nie je taká veľká koncentrácia kúpajúcich sa ako v bazénoch, ale na druhej strane zase nie je možná dezinfekcia vody. V prospech prírodných lokalít svedčí aj to, že sa v nich voda neprehrieva na 37°C, čo je ideálna teplota pre prežívanie patogénnych baktérií tak, ako to často býva v umelých, najmä v termálnych bazénoch.

Nebezpečná situácia vzniká pri masívnej kontaminácii vody presakovaním kanalizácie, trativodov žúmp, nehovoriac o priamom vypúšťaní splaškových vôd do riek a jazier.

Mikroorganizmy môžu prežívať vo vode aj niekoľko mesiacov, no spravidla sa nerozmnožujú a ich množstvo postupne klesá. Preto sa použitím kontaminovanej vody prenášajú predovšetkým nákazy, ktorých pôvodcovia sú virulentní a na vyvolanie choroby ich stačí malé množstvo, napr. pôvodcovia týfusu, paratýfusu.

Ostatné nákazy, ktorých pôvodcovia sú menej virulentní, sa prenášajú len masívne kontaminovanou vodou. V takýchto prípadoch vznikajú spravidla rozsiahle epidémie.

Z vody do organizmu ľudí mikroorganizmy prenikajú rôznymi cestami, napr. prehltnutím, vdýchnutím aerosolu, cez spojivky a iné sliznice, cez poškodenú, ale i zdravú kožu.

Vodou sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz. Obvykle ide o gastroenteritídy. Môžu ich spôsobiť baktérie, ktoré sa za normálnych okolností vyskytujú v stolici zdravých ľudí. Ich malé množstvo vo vode nemusí nepredstavovať nebezpečenstvo pre dospelých, ale môže zapríčiniť ochorenie u detí. Môže ísť aj o vírusové gastroenteritídy, ale aj o iné vírusové ochorenia. V minulosti sa u nás aj takto šírila detská obrna, v súčasnosti sú častejšími vírusové zápaly očných spojiviek. Výnimočne, pri masívnej kontaminácii, môže dôjsť aj k vírusovému zápalu pečene typu A.

V bazénoch s termálnou vodou sa môžu vyskytovať prvoky – améby, z ktorých niektoré druhy sú pre človeka nebezpečné a vyvolávajú miernejšie príznaky ochorenia črevného traktu, ale aj zápaly mozgu a mozgových blán.

Deti aj dospelí sú na kúpaliskách vystavení pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú najčastejšie povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Treba spomenúť aj možné infekcie rán, zápaly močových a pohlavných orgánov.

Z vody, do ktorej sa dostali výlučky hlodavcov, sa na kúpajúcich ľudí môžu preniesť leptospiry. Leptospiry sú špirálovité baktérie, ktoré prenikajú do organizmu cez kožu, alebo prehltnutím. Vyvolávajú ochorenia, ktoré sa manifestujú pod obrazom chrípky, alebo prebiehajú s príznakmi poškodenia CNS (zápal mozgu a mozgových blán), pečene a obličiek.

V prírodných vodách sa môžu premnožiť alergizujúce a toxické sinice. Tieto organizmy u citlivých jedincov, najmä u detí, môžu vyvolať alergické reakcie ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí sa môžu prejaviť toxické účinky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, kŕče a hnačky.

Prevencia infekcií súvisiacich s kúpaním jasne vyplýva z vyššie uvedeného. Mali by sa využívať len kúpaliská s povolenou a kvalitnou prevádzkou, kde má voda požadovaný obsah chlóru (záznamy o priebežnom meraní obsahu chlóru a teploty vody by mali byť na vývesných tabuliach), je priehľadná (len v bazénoch napĺňaných vodou, ktorú prirodzený obsah minerálnych látok zakaľuje alebo sfarbuje, nemusí byť priehľadná voda), nezapácha po moči, ale ani výrazne po chlóre, kde nie sú steny bazéna porastené slizovými alebo zelenými povlakmi. Deti by sa mali kúpať len v bazénoch pre ne určených. Každý by mal dodržiavať zásady osobnej hygieny a to pred vstupom do bazénu, ako aj po vykúpaní. Voda v detských bazénoch by sa mala zohrievať najmenej na 30 °C a mala by sa vymieňať minimálne raz za deň. Pri recirkulácii vody by sa mala voda v detskom bazéne vymeniť jedenkrát za hodinu. Pre deti do troch rokov majú byť samostatné bazény. Na nekrytých plavárňach môžu byť detské bazény vybudované len na miestach dostatočne oslnených a zatrávnených. O povolení prevádzky a dodržiavaní prevádzkových predpisov o vykonávaní kontroly kvality vody prevádzkovateľom, ako aj orgánmi na ochranu zdravia, sa možno presvedčiť v záznamoch prevádzkovej knihy kúpaliska.

Neodporúča sa kúpať vo vodách s obsahom siníc a tam, kde je možné prenikanie fekálneho, alebo iného znečistenia. Ideálne je čo najskôr sa umyť pod prúdom čistej vody a plavky dôkladne vyprať. Pre deti môže byť rizikom aj hranie sa pri brehoch s nahromadenou kašou vodného kvetu, ktorá vysychá a rozprašuje sa do vzduchu.

Zdroj: ÚVZ SR, www.uvzsr.sk

reklama:

Zdieľať