Pomóc, moje dieťa nechce jesť!

reklama:

Za mamičku, za otecka, za bračeka, za sestričku… Určite to mnohí z vás poznáte. V snahe dostať zopár lyžičiek do úst svojho dieťatka ste schopní pospomínať celú rodinu. Alebo krúžite s lyžičkou polievky okolo hlávky svojho malého drobca, napodobňujúc lietadielko, ktoré sa musí dostať do garáže.

Mnoho mamičiek dokonca pobehuje po celom byte s miskou, len aby ich dieťatko zjedlo aspoň sústo z chutného obeda, ktorý mu pripravili.

Stretnete sa s kamarátkou a tíško závidíte, keď vám začne rozprávať, koľko toho zjedia jej deti. V duchu si pomyslíte: „ Keby to moje zjedlo z toho aspoň polovičku.“

Dôvody, prečo niektoré detičky nechcú jesť, alebo jedia veľmi málo sú rôzne.

U celkom malých detičiek to môže byť spôsobené zavádzaním nových príkrmov. Dieťatko zvyknuté na mliečko odmieta iné, doteraz neznáme chuti. Často krát sa nám to môže aj zdať, že dieťatko nechce jesť. Malým jazýčkom vysúva rozmixované jedlo z úst a nám to pripadá, že pokrm odmieta, ale ono si ho jednoducho ešte nevie v ústočkách posúvať.
Veľa mamičiek má problém, že dieťatko, ktoré by už malo prejsť z mixovanej stravy na stravu pevnejšej konzistencie, ju odmieta. Nechce, alebo nevie papať väčšie kúsky jedla.
Dieťatko nechce jesť keď je choré, alebo sa mu prerezávajú zúbky. Tu ide iba o krátkodobú záležitosť, zvyčajne sa problémy skončia, keď pominie horúčka a bolesť. Treba podávať väčšie množstvo tekutín.
Pri starších deťoch môže byť dôvod jednoduchý. To čo zjedia, im stačí. Aj keď nám sa to môže zdať málo.

Čo teda robiť, keď vaše dieťatko nechce jesť?

Možno to bude znieť otrepane, ale u maličkých detí to chce jednoznačne trpezlivosť. Zvykajú si na nové chute, neskôr na tuhú stravu. Niektoré to zvládnu rýchlejšie, iným to trošku trvá.

Deti do jedla v žiadnom prípade nenúťte!

Nútenie detí do jedla môže spôsobiť:

reflux – vyvrátenie potravy
odpor k jedlu
obezitu – ak organizmus dieťaťa nepotrebuje taký prísun potravy, do akého ho začnete nútiť, môžete ho dohnať k obezite

Ak vaše dieťa málo jedáva, skúste si stanoviť cez deň pevný režim a určiť presný čas, kedy sa bude podávať strava. Naberte si spolu s vašim dieťatkom, aby nejedlo samé a malo vo vás príklad. V takomto prípade nenechávajte zvyšky na tanieri, naberajte radšej menšie porcie. Do jedla ho vôbec nenúťte. Keď nezje, tanier odložte, nič sa nedeje. Hnevom a krikom by ste to ešte zhoršili.

Z jedálnička úplne vylúčte sladkosti. Upozornite na to aj starých rodičov, pretože oni bývajú neraz veľkými pokušiteľmi. Milujú svoje vnúčatká a vždy majú pre ne nachystané niečo sladké. Skúste sa s nimi dohodnúť, aby keksíky a čokoládky zamenili radšej za ovocie.

Neuchýľte sa k riešeniu, že začnete variť iba to, čo si vaše dieťatko vyžiada. Aj keď v dobrej snahe, aby aspoň niečo zjedlo. Keďže jedáva minimum, musí mať stravu pestrú a výživnú, bohatú na vitamíny a minerály. A tou palacinky, ktoré by si asi vybralo každé dieťa, určite nie sú, ale samozrejme občas môžete urobiť výnimku.

Keď idete jesť a vaše dieťatko je zabraté do hry, alebo pozerania rozprávky, neťahajte ho k jedlu nasilu. Môže sa rozplakať, alebo začne trucovať a určite nezje to, čo ste mu nechystali.

Niektoré mamičky v snahe zvýšiť apetít svojho dieťatka, začnú mu podávať rôzne vitamíny /hlavne B skupiny/, ktoré podporujú chuť do jedla. K takémuto riešeniu by som sa absolútne neprikláňala, aspoň nie po konzultácii s pediatrom, ktorého so svojim dieťatkom navštevujete.

Z vlastnej skúsenosti

Pred pár rokmi sme aj my s našimi dvomi staršími deťmi mali podobné problémy. Bola som zúfalá, vyskúšali sme všetko možné. Keď sa niekde mali vyzliecť, napríklad u doktorky, alebo na kúpalisku, hanbila som sa, pretože to vyzeralo, akoby sme im nedávali jesť. Dali sa im rebrá spočítať. S dcérou to bolo dokonca ešte horšie, jeden čas nejedávala skoro nič. Aby sme mali istotu, že nechutenstvo nie je spôsobené chorobou, išli sme k detskej doktorke, ktorá jej odobrala krv, stolicu aj moč. Všetky výsledky mala dobré, vraj je úplne zdravá. Vtedy som si uvedomila, že to čo zjedia, im stačí a netreba ich nútiť. Problémy s jedením sa skončili keď mali asi osem rokov. Teraz som rada, že som ich do jedenia nenútila. Dcéra má štrnásť rokov a štíhlu postavu, čo je pre dievča v jej veku veľmi podstatné. Syn má jedenásť a dokonca pár kíl navyše. Dnes už vymetajú chladničku jedna radosť.

Čím skôr prijmete fakt, že vaše dieťatko jedáva menej ako ostatné, možno práve tým skôr sa to zmení. Dieťatko vycíti, že atmosféra pri jedle sa zmenila, že môže zjesť iba toľko, koľko mu chutí a je to v poriadku.

Uvedomte si, že ani mamičky, ktorých deti jedávajú zase veľmi veľa to nemajú ľahké. Možno že to majú ešte horšie, pretože je ťažšie dieťatku povedať, že už nedostane, že už zjedlo veľa. Ak nechcú, aby v neskoršom veku trpeli obezitou, s ktorou sú spojené nielen rôzne zdravotné problémy, ale aj posmešky od rovesníkov.

Ilustračné foto: sxc.hu

reklama:

Zdieľať