Som mamičkou dvoch detičiek. Syn má 5 rokov a dcérka má 16 mesiacov. Keďže som už mala druhé dieťatko, všetko som zvládala už jednoduchšie. Môžem povedať, že som bola už skúsená mamina. Moje detičky sú pre mňa najväčším pokladom. Zbožňujem ich! Dala by som za ne aj život.

Keď mala Sašenka 5 mesiacov, tak som jej sem-tam namočila cumlík do synovej kaše a dala som jej to do pusy. Chutilo jej to. Veď doteraz poznala len chuť materského mliečka. Nikdy som sa však nejako obzvlášť nepozastavila pri tom, keď sa jej okolo pusinky objavili vyrážtičky. Však ako sa objavili, tak rýchlo sa aj stratili. Keď sme sa blížili už ku 6 mesiacom, posadila som si ju do stoličky a pripravila som jej jej prvú kašičku. Kúpila som nemliečnu a až doma som si povedala, ale však ju kojím, ja jej nejdem kombinovať MM s nejakým druhým mliečkom. Tak som bola kúpiť mliečnu. Vôbec mi to v tej chvíli nedošlo. Takže, kašička bola na tanieriku a my sme slávnostne pristúpili k papkaniu. Dala som jej prvú lyžičku. To bolo ale dobručké! Saška to krásne spapkala, ale druhú mi už vypľula. Išla som jej dať tretiu a malá to odmietala. Začala byť nepokojná, plakala a v tom celá očervenela, začala puchnúť. Pred očami sa mi menila na.....príšerku :-( Ušká jej tak opuchli, že sa nedali ani pomenovať uškami. Mala ich veľké, červeno -bordové a neskutočne opuchnuté. Všimla som si, že má problémy aj s dýchaním. Kričala som na manžela, aby zobral auto, že musíme ísť na pohotovosť. Malá sa mi povrackala a jej tvárička sa mi menila pred očami. Manžel si myslel, že srandujem, ale keď ju zbadal, ani neviem ako sme sa ocitli v aute a priam sme leteli na pohotovosť. Tá chvíľa bola neskutočne dlhá. Bola som úplne bezmocná a mne sa moje dieťatko strácalo v náručí. Vystresovaní sme dobehli na LSPP a skoro sme vyrazili dvere ako sme búchali. Doktorka na pohotovosti chcela vedieť, čo sa stalo - „dala som jej mliečnu kašu, ale doteraz som ju kojila“. Doktorka nestrácala čas a okamžite jej pichla Hydrocortizon a sestrička medzi tým volala záchranku, aby prišli pre nás.

Takže, prvá lyžička dostala moju maličkú až na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa jej ujal tím skúsených zdravotníkov a spustil sa okolo nej kolotoč vyšetrení, testov, injekcií a liekov. Bola jej potvrdená alergia na bielkovinu kravského mlieka, vajcia, ryža, citrusy, med, jahody, paprika, paradajky a niektoré koreniny. Mala prísny zákaz mliečnych výrobkov. Pila špeciálne mliečko-Neocate, ktoré bolo pre ňu nevyhnutné. Naďalej som ju však ešte aj kojila, takže tieto potraviny, na ktoré bola alergická a mliečne výrobky som musela prestať jesť aj ja.

Teraz už má malá 16 mesiacov. Stále zápasíme s alergiou a sledujem všetko, čo sa jej dostane do rúčky a pusky. Až vtedy som si uvedomila, aká je naša potrava dôležitá a kde nás môže dostať nesprávne zvolená čo i len jedna zložka potravy. Máme veľmi ťažké dni, lebo musím sledovať zloženie každej jednej potraviny a verte mi, je to veľmi náročné. Na začiatku som zostala v šoku, však Sašenka nemôže skoro nič! Papáme dookola to isté, lebo keď nieje niekde mlieko, je tam vajce a keď neni vajce je ryžová múka a podobne. Doteraz bojujeme s alergickými prejavmi. Často býva vysypaná :-(((

Preto by som aj vám, čo budete čítať tieto riadky chcela pripomenúť, ak ste vy alebo manžel alergici, nezabúdajte na to, že prvá kašička musí byť nemliečna a do nej pridáte vaše mliečko alebo HA formulu. Ja som tento poznatok nemala :-( Keď si predstavím, že malá sa mohla zadusiť, tak......tak si to radšej ani neprestavujem.....a to všetko pre jednu malú lyžičku kašičky. Prikladám aj fotky Sašenky.