Moje tehotenstvo neprebiehalo hladko. Bola som postavená pred závažnú úlohu. Buď sa vzdám svojho ešte nenarodeného dieťatka, alebo moje dieťatko sa pokúsia operovať ešte počas mojej gravidity, ale ani možnosť operácie mi nedávala istotu, že moje dieťatko sa narodí zdravé.

Lekári sa chceli pokúsiť o niečo, čo ešte nerobili. Len to bolo popisované v literatúre. Videla som napätie a možno trošku aj nervozitu z ich strany. Rozhodujúce slovo som však mala ja, ale nebolo to ľahké. Bože, prečo som ja tá, ktorá o tom rozhodne? Nášmu zdravotníctvu verím. Viem, že majú veľmi náročnú prácu a čo sa týka ich možností, tie napredujú skoro denno denne takže lekár sa vlastne učí celý život. Stále musí na sebe pracovať. Veľmi sa mi páčilo, ako ma pani doktorka povzbudzovala, aj keď mi nedávala absolútnu istotu a aj napriek tomu som sa rozhodla, že moje ešte nenarodené dieťatko podstúpi komplikovaný a náročný operačný zákrok, aby dostalo šancu na prežitie. Operácia prebiehala v stredu. Začala sa ráno o 8 hod. Keď som sa po 6 hodinách prebrala, bolo mi povedané, že operácia prebehla bez výrazných komplikácií. 6.februára sa nám narodil krásny synček. Ako týždňový musel podstúpiť ešte jeden operačný zákrok. Aj ten prebehol bez problémov. Ako mesačného som si ho aj s manželom doniesla domov a už sa len tešíme, ako maličký rastie a robí nám všetkým radosť.

ĎAKUJEM všetkým lekárom!